Všetko čo by ste mali poznať o agame fúzatý

Terárium

Terárium pre 1 dospelých osôb by malo mať minimálne rozmery 100x50x50, pre skupinu 1.2 by som odporučil 130x50x50 (veľkosť je dosť individuálna, záleží na využití priestoru), pre mláďa postačí menšie. Nikdy nedávajte do jedného terária zvieratá s veľkým veľkostným rozdielom, hrozí to, že väčšie menšie bude utláčať, to prestane žrať a nebude v prospievať. V horšom prípade hrozí to, že väčší menší zožerie.

Veľmi dôležitým prvkom terária je, aby terárium bolo dobre odvetrávané. Všeobecne sa odporúča mať tzv. krížové vetranie (jedno vetranie napr. dole pod posuvnými dvierkami alebo zboku a druhé väčšie v stropnej časti treba aj 2/3 plochy stropu) pokiaľ je terárium správne odvetrávané, dochádza k samovoľné obmene vzduchu. Ďalším veľmi dôležitým aspektom terária je správne osvetlenie, zo svojich skúseností vám môžem povedať, že investícia do neho sa oplatí a je základom správneho a úspešného chovu (viac o svetlách nižšie).

Agama je zviera žijúce v púšťach a polopúšti Austrálie, kde je vyššia teplota a vyššia intenzita denného svetlo a tomuto by mali zodpovedať aj podmienky v teráriu. Teplotný gradient, ktorý by ste mali vytvoriť v teráriu je 40-45C pod výhrevom av najchladnejšom mieste terária by teplota mala byť okolo 28C. Odporúčam si zohnať kúsok bridlice, ktorý umiestnite pod výhrevné miesto, agama sa na ňom bude rada nahrievať. Agama nevie ako cicavce premeniť energiu na teplo, preto svoju telesnú teplotu reguluje presuny medzi teplejšími a chladnejšími miestami.

Ďalšou často spomínanou vecou sú doplnky terárií, jedným z nich je 3D stena, odporúčam každému upraviť si terárium tak, aby zviera mohlo využiť priestor trojrozmerne, zväčší sa tým úžitková plocha terária. Ako na to? Na internete je veľa návodu, stačí si len vybrať, osobne používam ten kedy je potrebný polystyrén, flexi lepidlo na dlažbu, Duvilax BD20 a kremičitý piesok, lak s atestom na detské hračky.

Aký substrát použiť? Agama žije v púšťach a polopúšťach Austrálie, veľa ľudí si pri tomto popise vybaví nekonečne rozľahlé pustiny plné piesku, ale to nie je tak úplne pravda… agama žije na ílovitých zeminách, vyskytujú sa tu trávy, stromy, skalky a pod. Najpoužívanejším podkladom je teda piesok… V poslednej dobe sa hojne rozšírilo používanie kukuričné podstielky, je to veľmi zaujímavá alternatíva a je predovšetkým funkčná. Pokiaľ sa rozhodnete pre piesok, je dôležité dbať na to, aby piesok nebol prašný.

Do terária má ďalej význam umiestniť nejakú vetvu, po ktorej môže agama šplhať, osobne sa mi osvedčila vínna réva, alebo sa odporúčam ovocné stromy, ihličnany sa neodporúčam, pretože púšťa smolu. Vetva by som len opláchol a očistil od nečistôt napríklad kefou a celé by som to nechal chvíľu vonku, aby ju mohli opustiť nájomníci. Prevarovanie, prepekanie je tiež možnosť, ale stáva sa tým vetva náchylnejšia na vznik plesní. To platí predovšetkým pre vlhké terária.

Kŕmenie a doplnky stravy

Mláďatá kŕmime denne, v množstve potravy ich neobmedzujeme (je potrebné zapojiť trochu zdravý rozum), neponúkame nikdy väčšiu potravu ako je šírka papule, ale časom zistíte čo už môžu zjesť a čo nie. U dospelých by som bol by som opatrnejší, agamy zožerú to čo im dáte, preto často trpia obezitou, tá má za následok stučnenie orgánov => skrátenie doby života, preto dospelých kŕmime striedmo a z väčšej časti rastlinnou stravou. Zo živočíšnej stravy sa odporúčajú šváby rodu Blaptica dubia (šváb argentínsky), cvrčky, sarančatá a raz za čas sa môže ponúknuť pár zofobasov, múčnych červov a samiciam po znôške môžeme podať holátko. S potravinou sa dá experimentovať, ale to je na každom čím svoje zviera kŕmi, ja osobne mám odskúšané vyššie spomínané druhy. Kŕmny hmyz im obaľujem čo najčastejšie v vápniku a raz za týždeň alebo aj dlhšiu dobu obalím v mineráloch, ktoré obsahujú vitamíny A, B, D, D3 (napríklad Reptivite ) s tými vitamínmi sa musia opatrne, pretože ich prebytky, agama nevie vylúčiť a hrozí predávkovanie hypervitaminóza. Pri úplnom vynechaní vitamínov hrozí zase hypovitaminóza, tá má obdobné príznaky ako predávkovanie, trepanie končekov prstov, záchvaty a pod.

Z rastlinnej stravy sa mi osvedčila rukola (roketa), valeriánka, púpava, hluchavky, callisia repens. Cez leto odporúčam trhať vonku rastúce rastliny, obsah výživných látok je nepomerne vyšší ako u rastlín pestovaných vo veľkosklenníkoch. Rastliny pred podaním vždy opláchnem pod tečúcou vodou (z hygienických dôvodov). Podávanie ovocia, uhoriek, ľadových šalátov a pod. vecí by som sa vyhol, nemajú žiadnu výživovú hodnotu a z väčšej časti sú tvorené iba vodou. Agama z rastlín získava vodu, ale je potrebné ju raz za čas (1x za týždeň) porosiť aby sa napila, v horúcich letných dňoch rosíme častejšie. U mláďat odporúčam vyššiu intenzitu rosenia, popr. kúpeľ v plytkej vode. Raz za čas vykúpem zvieratá vo vývare z harmančeka ai bylín. Harmanček pôsobí ako dezinfekcia a pri požití dochádza k posilňovaniu imunity. Odporúčam si tiež viesť záznamy o chove, tzn. raz za týždeň si agamu zvážiť a podľa toho zistíte, či je všetko v poriadku, váha by nemala dlhšiu dobu stagnovať, ale berte na vedomie to, že každé zviera inak rýchlo rastie. Vôbec by som nepanikáril keď, agama nezje každý deň 10 cvrčkov. Berte to z celkového pohľadu. Mláďatá i dospelých raz za čas vykúpem vo vlažnej vode, umyjem ich od zvyškov trusu a pod.

Callisia repens– vhodná ako krmivo pre agamy a ďalšie bylinožravé jaštery. Je jednoduchá na pestovanie,

množí sa rezkovaním, rezne odporúčam dať do téglika s vodou, po pár dňoch rezne pustia jemné korienky.

Tie potom môžeme na husto sadiť do pripraveného substrátu, rastlinu umiestňujeme na svetlé miesta,

a často ju rosíme. Ak preskočíme krok s umiestnením do téglika s vodou, chyby sa nedopustíme => sú

možné obidve varianty. Rastlina má vysoký obsah vody a minerálnych látok (vit. A, vit.E, horčík, vápnik a i.)

Cez leto sa snažím svoje zvieratá kŕmiť hlavne rastlinami rastúcimi na lúke. Sú bohatšie na vitamíny a majú vyšší obsah výživných látok.

Osvetlenie

Agama fúzatá je heliofilné zviera s vysokými nárokmi na intenzitu osvetlenia, častou príčinou nežravosti, neaktivity je zle zvolené osvetlenie. Agamám svietime denne 12hodín, na noc terárium vypíname. Nočné lampy a pod. sú úplne zbytočné, agamám na noc neprikurujeme, nočné poklesy teplôt sú pre nich vhodné. Veľakrát sa stretávam s tým, že ľudia dávajú zviera slniť za okno a myslia si, že zviera pochytí nejaké to UVB žiarenie, je dokázané, že UVB žiarenie sklom neprechádza, plastom minimálne, takže zdroj UVB je v teráriu potrebný.

Citácie z odbornej literatúry:

„Mnohým druhom plazov, zvlášť denným živočíchom, ktorí sa často vyhrievajú na slnku a využívajú UVB žiarenie, napomáha foto-
biosyntéza premenu vitamínu D3 cez ich kožu. Pokiaľ títo živočíchy nemajú dostatok tohto UVB žiarenia, zvyšuje sa u nich
riziko nevstrebania vitamínu D, ktoré má za následok odvápnenie kostí a títo jedinci sú často zdeformovaní a chorí. „

Tu Vám napíšem mnou osvedčené osvetlenie

Variant s výbojkou – je drahší a asi najkvalitnejší možný variant ako správne osvetliť terárium. Používa sa vysokotlaková výbojka, ktorá pre svoju prevádzku potrebuje HID predradník. Výbojka sa vyrába v rôznych wattážach 35,50,70,100,150 W a umiestňuje sa do vzdialenosti uvedenej na obale (minimálna vzdialenosť pri 70W je to 40cm, pri 50W to je 30cm a 35W – 20 cm. Výbojka dáva UVA + UVB svetlo (zjednodušene teplo a UVB) obstarávacia cena sa pohybuje okolo 1500,- za komplet (predradník a výbojka). Výbojka stráca po čase svoju účinnosť je preto dobré ju zhruba po 18 mesiacoch svietenia vymeniť za novú, alebo nechať premerať od niekoho kto má SolarMeter. Z osobných skúseností viem, že výbojka vydrží aj pokojne 2 sezóny, ak prihliadneme na to, že cez zimu zvieratá zimujem. Celé terárium je potrebné dosvietiť najlepšie žiarivkovým svietidlom, do ktorého je potrebné zaobstarať plno-spektrálnu trubicu (cca 300,-) zviera je pod ňou aktívne, žravé a lepšie vyfarbené. V zimných mesiacoch kedy, teplota v miestnosti je nižšia je možné, že výbojka nebude schopná terárium vyhriať na potrebné teploty, je potrebné terárium prihriať ďalším zdrojom tepla, preto si vždy do blízkosti výbojky umiestňujem rezervnú objímku, do ktorej dám v prípade potreby reflektorovú žiarovku.

Odporúčam investovať do tohto setu, z dlhodobého hľadiska sa Vám investícia vráti. Osobne používam výbojky viacerých výrobcov, ale najčastejšie sa u mňa objavujú výbojky ReptiEye 35W PAR 30.

ReptiEye 35W PAR 30 UVB výbojka vhodná do menších púštnych terárií	Osram PTI elektronický predradník, nutný pre prevádzku HID výbojok	ReptiEye plno-spektrálna žiarivka vhodný zdroj UVA žiarenia v teráriu

Variant s uvb kompaktom – zlatá stredná cesta, vedľa výhrevnej žiarovky sa umiestňuje práve UVB kompaktná žiarovka, jej vzdialenosť od zvieraťa by mala byť okolo 15cm odporúčam Vám typ ReptiEye 10.0 verzie 5.0, alebo 2.0 nemajú pre agamu význam. Obstarávacia cena je do 500,-. Žiarovka stráca po čase svoju účinnosť je preto dobré ju zhruba po 6 mesiacoch svietenia vymeniť za novú, s pribúdajúcimi prevádzkovými hodinami žiarovky, odporúčam skracovať vzdialenosť od zvieraťa. Ako zdroj tepla odporúčam zaobstarať širokospektrálnu bodovku s lepšou farbou svetla a vyšším výdajom UVA žiarenia. Zdroj tepla sa umiestňuje v blízkosti UVB zdroja, aby keď sa agama nahrieva, mohla chytať UVB žiarenie. Celé terárium je opäť vhodné dosvietiť žiarivkovým telesom s plnospektrálnou trubicou.

ReptiEye UVB 10.0 kompaktná žiarovka vhodná pre púštne plazy	Široko-spektrálna bodová lampa slúži ako zdroj tepla,príkon 25W, 50W	ReptiEye plno-spektrálna žiarivka vhodný zdroj UVA žiarenia v teráriu

Variant s uvb trubicou – tento variant som používal, u mláďat odchovávaných v samla debnách, zvieratá pod ňou fungovali (Tzn., rástla, jedla, boli aktívne) len je opäť dôležité riadiť sa údajmi na obaloch. Aby tieto svietidlá mali nejakú účinnosť, je potrebné, aby sa zvieratá dostali na malú vzdialenosť od trubice 10-15cm. Terárium je opäť potrebné doplniť o zdroj tepla. Osobne som používal pre agamu trubicu typu Arcadia desert 10.0. Slabšie (5.0 prípadne 2.0) by som pre agamy neodporúčal.

Ďalej by som chcel pri osvetlení spomenúť, veľa výrobcov terárií dáva svetlá do pieskovaných kvetináčov, tienok a pod. je to úplne zbytočné a skracuje to živostnosť žiaroviek a kompaktov. Predtým, keď sa v teraristike používali, obyčajné volfrámové žiarovky, ktoré kúrili celé, bolo potrebné usmerniť tok tepla. Preto, sa používali kvetináče, aby usmernili tok tepla dole, ale technika pokročila, vyvinuli sa reflektorové žiarovky, ktoré už majú tok tepla usmernený a nie je teda potrebné ich dávať do kvetináčov, naopak, treba sa im vyhnúť.

Ďalej by som odporučil používať keramické objímky so zakrytými kontaktmi, dôvodov je hneď niekoľko. Plastové objímky po nejakej dobe prevádzky z krehkejšie, tým pádom sú náchylnejšie na poškodenie. Tieto plastové objímky sú odporúčané pre žiarovky max. 60W. Veľa ľudí používa, keramickú objímku, ktorá nemá horný kryt, a sú teda voľne prístupné živé časti, tento spôsob by som tiež nevolil hlavne, ak majú k teráriu prístup deti. Prívod k objímkam cez kovové vetranie odporúčam robiť cez káblové priechodky / vývodky ( označenie podľa veľkosti pg9,pg13,5 atď.) nehrozí prerezanie kábla a následný skrat, ale tiež si pomocou jej aretácie môžete nastavovať výšku zaveseného svietidla. Objímku vždy zapájame tak, že fázový (Hnedý, čierny, alebo šedý vodič) umiestňujeme na spodný kontakt objímky, je to z bezpečnostných dôvodov, aby pri manipulácii so žiarovkou nemohlo dôjsť k dotyku.

objímka s krytými kontaktmi - Odporúčam	objímka s nekrytými kontaktmi - Neodporúčam	vývodka PG slúži na bezpečné vedenie kábla cez kovové plechy.

Rozmnožovanie a inkubácia

Čo sa týka rozmnožovania agam fúzatých, tak je vcelku jednoduché. Dôležité je si rozmyslieť, či ich chceme rozmnožovať, pretože pre vajíčka, ktoré samička po akte nakladie, je potrebný inkubátor. Ďalšou vecou je počítať s tým, že bude potrebné ďalšie terárium (či viac terárií podľa množstva znášok), na odchov mladých vyliahnutých agamek.

Samotné rozmnožovanie začína pytačkami samca (pokyvovanie hlavou, pridupávanie predných nôh či švihanie chvostom s typickým sčernením pod krkom) a behaním okolo samičky. Pokiaľ samička chce a neuteká mu, či ho neodháňa (dôležitá je dospelosť samičky, vek 1 rok = fyzická a duševná vyspelosť), samec sa jej zahryzne do bodlín za krkom a postupným pošvihávaním chvosta sa dostane pod chvost samičky a prebehne akt. Takto na ňu môže skákať aj niekoľkokrát denne. Zhruba po 3 týždňoch od párenia začne byť samica nervózna, začne prehrabávať terárium a hľadá vhodné miesto, kam nakladie vajcia. Terárium, jej preto prispôsobíme tak, aby mala v rohu vyššiu vrstvu vlhkého piesku tzv. kladisko, alebo sa dá tiež použiť plastová debna naplnená pieskom a z časti prekrytá aby mala pokoj na kladenie. Po nakladení vajec musíme dať agame zvláštnu starostlivosť. Musí dostať napiť a musíme jej zaistiť prísun živín. Agamám po znáške môžeme podať myšou palice. Dôraz by sa mal tiež klásť na to, aby mala samica dostatočný prísun vápnika, ako pri tvorbe vajec tak aj po nakladení, nedostatok vápnikov môže mať za následok pokrivenie chvosta a pod… Pre inkubáciu budeme potrebovať nejaký substrát, ktorý dobre drží vlhkosť, v teraristike sa najčastejšie používa vermikulit. Substrát zalejeme vodou, necháme ho nasať a potom ho dôkladne vytlačíme, aby z neho už netekla voda. Plastové krabičky napr. od jedla atď. naplníme z polovice týmto substrátom a do neho vkladáme vajcia a to tak, že si urobíme menšiu jamku a do nej položíme vajcia a dosypeme substrátom. Vo viečku si urobíme pár dierok, aby na ňom nekondenzovala voda a dochádzalo k obmene vzduchu.

Takto pripravené vajíčka vložíme do inkubátora a inkubujeme pri teplote 26,5-29 C. Zhruba po týždni v inkubátore, budú pri presvietení vajcia viditeľné žilky tzn. vajcia je oplodnené. Pri vyššej teplote sa skracuje doba inkubácie. Čas inkubácie sa pohybuje medzi 65-110 dňami. V priebehu inkubácie vajíčka nijako neprevraciame, iba kontrolujeme, či neplesniví, neprepadajú sa alebo nevysychá substrát. Pri vyschnutí substrátu je dobré ho opätovne navlhčiť pomocou injekčnej striekačky. Pri vlhčení si dávame pozor, aby nedošlo k poliatiu vajcia, mohlo by potom dôjsť k tvorbe plesne. S blížiacim sa liahnutím sa vajíčko môže orosiť, mierne prepadnúť všetko toto nasvedčuje tomu, že sa agama bude v blízkej dobe liahnuť. Vajíčka nenastrihujem, agamám nepomáham z vajíčok, všetko nechávam na prírode, ak je agama silná, zdravá, tak to zvládne. Niekedy samotné liahnutie môže trvať aj dva dni, po vyliahnutí nechám mláďatá agamy deň, dva odpočinúť v inkubátore, aby nabrala sily, potom ich premiestňujem do odchovne. Niekedy sa stáva, že sa agama vyliahne s nevstrebaným žĺtkovým vačkom, ten nijako neodstraňujeme, ten sa v závislosti od veľkosti buď zatiahne, alebo uschne a odpadne. Žĺtkový vačok poskytuje živiny v prvých dňoch života.

Ako vhodné odchovne, sa mi osvedčili stroho vybavené terária alebo plastové debny. Tu preferujem, čím prehľadnejšie, tým lepšie. Do nich umiestnim agamy po menších skupinkách. Postupom času, ako rastú, vyzliekajú sa, premiestňujem lepšie prosperujúce zvieratá k sebe, tak aby medzi nimi nebol veľkostný rozdiel. Dôležitým faktorom pri odchove je zabezpečiť mláďatám neustály príjem potravy, ako rastlinnej, tak aj živočíšnej. Osobne sa mi najviac osvedčilo kŕmenie malými dubiami, tie nie sú také rýchle a nedochádza k toľkým nechceným uhryznutím. Mláďatá kŕmim 3x denne, ráno im nasypem dubie spoločne s callisiou, agamy prvýkrát zlikvidujú dubie, ale než aby boli celý deň o hlade, tak sa radšej pustia aj do rastliniek. Po príchode z práce im poskytnem druhé kolo kŕmenia, po ktorom sa len zapráši, a na večer podávam výhradne len rastlinnú potravu. Za veľmi dôležité považujem, aby sa dbalo na hygienu prostredia, v ktorom mláďatá odchovávam, denne čistím a dezinfikujem všetky ubikácie. Ako dezinfekciu používam Sanytol v kombinácii s parným čističom. Často sa stretávam s názorom, že u mláďat by mala byť miska s vodou, nemyslím si, že je to správne, mláďatám nikdy nič také do terária nedávam, riziko utopenia je príliš vysoké, navyše sa v miske dosť často kúri hmyz. Na noc vypínam mláďatám všetky zdroje tepla a svetla, ak zostáva v teráriu hmyz cez noc, treba sa oň tiež postarať. Stačí im nechať v teráriu kúsok jablka, mrkvy alebo piškóty, to preto, aby neotravovali agamy. Taký hladný cvrček dokáže napáchať na mláďaťu peknú spúšť.

Pohlavie

Najčastejšou otázkou na mnohých diskusných fórach, facebookových skupinách je otázka týkajúca sa pohlavia agamy. Určovanie pohlavia je u agam oproti iným plazom ľahké. Nehovorím, že to zvládne prvýkrát každý, ale s pribúdajúcimi skúsenosťami sa človek zlepšuje. Pohlavie u agam je možné určiť ihneď po narodení. Samce a samica sa od seba líšia niekoľkými znakmi. Tým najspoľahlivejším je prítomnosť hemipenisov. Hemipenisy sú párové rozmnožovacie orgány samcov.

Ďalšími znakmi, ktoré môžu pomôcť pri určovaní pohlavia sú femorálne (stehenné póry) nachádzajúce sa na vnútornej strane stehien. Tento znak nepovažujem za podstatný, pretože rovnaké, len menej výrazné póry majú aj samice. Samce majú silnejší koreň chvosta, mohutnejšiu hlavu alebo stavbu tela, ale tieto znaky nemôžeme považovať za 100% preukazujúce pohlavie. Ako dobrou pomôckou pri určovaní pohlavia u mláďat môže poslúžiť obyčajné svietidlo. V tmavej miestnosti presvietením je možné jednoducho odhaliť pohlavie agamy (viď. fotografie).

Agama fúzatá – parazity

Častou príčinou problémov nežravosti, neaktivity a celkovo zlého stavu agamy bývajú črevné parazity. Ich prílišné premnoženie môže mať pre svojich hostiteľov, až fatálne následky, z týchto dôvodov sa odporúča raz za čas odniesť vzorky na vyšetrenie k veterinárovi. Zbieranie trusu prebieha tak, že po dobu 1 týždňa zbierate čerstvý trus, ktorý dávate do nádobky s trochou vody (dôležité je aby trus nevyschol) a uchovávate v chlade najlepšie v chladničke. Vyšetrenie nie je drahé podľa zvolenej kliniky sa obvykle pohybuje v rozmedzí 150 – 250 Kč, väčšinou do týždňa sú známe výsledky a odporúčaná liečba.

Jedným z najčastejších parazitov je Isospora amphiboluri

Príznaky: Vhľadom k tomu, postihuje črevá agamy fúzaté, možno pozorovať hnačku (skôr redší trus a veľmi zapáchajúcu) as tým je spojená dehydratácia, nežravosť av konečnej fáze chudnutia. U zvieraťa, ktoré je už dlhšiu dobu nakazené možno pozorovať celkovú apatiu (je neaktívny, priviera oči, nežerie)

Liečba: Po zistení prítomnosti kokcídií, namieša veterinárny lekár antiparazitiká a spočíta dávkovanie pre jednotlivé zvieratá v chove (dávkovanie záleží na váhe agamy). Antiparazitiká potom môžeme podať sami doma. Zhruba za tri týždne sa musí rozbor trusu zopakovať, či antiparazitiká boli účinné. Je veľmi dôležité, aby sa zabránilo reinfekcii z prostredia a zaviedli sa hygienické opatrenia. Zvlášť potom je dôležité zaistiť čo najsuchšie a najčistejšie prostredie. OocystyIsospory sú odolné voči mnohým dezinfekčným prostriedkom (Savo) a môžu prežiť vo vonkajšom prostredí po veľmi dlhú dobu. Včasné odstránenie výkalov pred sporuláciou oocyst (do 12 hodín) znižuje pravdepodobnosť prenosu infekcie. Účinný dezinfekčný prípravok je napríklad Sanytol, ďalej horúca voda či para (nad 70 °C), germicídne lampy (UVC).

Podobne ako u ostatných antiparazitárnych prípravkov, môže viesť časté a dlhodobé používanie antiparazitík k vzniku rezistencie. Vhodný liečebný režim odporúčaný veterinárnym lekárom zaistí adekvátnu kontrolu parazitov a zníži pravdepodobnosť vzniku rezistencie. Je potrebné vyhnúť sa zbytočnému podávaniu. Aplikácia liečiv "preventívne" je nesprávna, môže zvieraťu uškodiť, a ako je uvedené vyššie môže vzniknúť rezistencia na toto liečivo. Liečivá sa podávajú až na základe diagnostického zistenia kokcídií. Medzi účinné antiparazitiká môžeme zaradiť Eimerol, Bycox, Sulfadimetoxín, Ivasan a ďalšie.

Prevencia: Jediným preventívnym opatrením je karanténa nakazeného aj nového prichádzajúceho člena chovu. Pri novo prichádzajúcom jednici je nutné urobiť parazitologické vyšetrenie trusu a pri negatívnom výsledku, môžeme bez obáv zviera zaradiť do chovu. Prevencia u infikovaného jedinca je dôkladná dezinfekcia prostredia (popísané v liečbe) a včasné odstránenie výkalov z prostredia. Medzi manipuláciou s nakazeným zvieraťom a zdravým je nutné si dôkladne umývať ruky. To isté pri manipulácii s kŕmnym hmyzom, aby sme si nezaniesli kokcídie do chovného hmyzu.

Ďalším častým parazitom sú mrle: Jedná sa o najčastejšie "parazity" v črevách agam, sú to skôr komenzáli (organizmy, ktoré hostiteľovi neškodia, ale ani nijako neprospievajú), takže nazývať ich parazitmi nie je úplne presné. Vyskytujú sa bežne a nie sú patologické, pokiaľ sa v ich črevách nepremnožia. Zistilo sa, že mrle dokonca pomáhajú pri trávení celulózy a nevylučujú žiadne toxíny, ako sa niektorí domnievajú. Sú to krátke, biele, drobné červy (hlística), ktoré sú približne 5 až 8 mm dlhé, niektoré môžu dosiahnuť aj veľkosť 10 mm. Vyskytujú sa prevažne v hrubom čreve av oblasti kloaky, kde hlísty kladú vajíčka, ktoré sú potom vylučované vo výkaloch, tu rýchlo dozrievajú a stávajú sa infekčnými. Po požití sa vyliahnu v tenkom čreve, ďalej putujú do hrubého čreva, tu dozrievajú v dospelej hlístice a cyklus sa opakuje. Málokedy sú pozorovateľné vo výkaloch. V menšom množstve nie sú nebezpečné, zistí sa z rovnakého testu ako kokcídia.

Tu uvediem pár odkazov, ktoré je dobré si prezrieť, hľadať v nich informácie, či ich ďalej užívať na nákup terárijných potrieb.

https://tera-potreby.sk/ Tu môžete zohnať všetko osvetlenie terária, vitamíny a doplnky stravy. Odporúčam sa zamerať na ich vlastnú značku ReptiEye – výbojky, UVB kompakty, žiarivky, halogény, teplomery/vlhkomery

Rád by som Vás pozval, aby ste navštívili moje facebookové stránky, kde nájdete veľa fotografií, videí, inzerciu poprípade ma tam môžete kontaktovať a môžeme spolu prebrať otázky k chovu - Citrus Dragons – Kordiovsky„

Roman Kordiovsky

roman.kordiovsky@gmail.com